Viktor Frešo / After Me

Svetelná inštalácia Viktora Freša zo série After Me pootvorí dvere do Baumgartnerovho domu, ktorý je jedinečnou ukážkou walbürgerskej (ťažiarskej) meštianskej architektúry.

After Me možno čítať ako úvahu o tom, čo zostáva po človeku, keď jeho fyzická prítomnosť zmizne. Svetlo tu nie je iba materiálom či vizuálnym efektom, ale stopou, ktorá pretrváva aj keď pôvodnu hmotu už nevidíme. Názov After Me zároveň obracia pozornosť od prítomného „ja“ k času po ňom - k predstave budúcnosti bez človeka, akéhosi posthumanizmu budúcnosti. V tomto zmysle dielo nadväzuje na Frešov dlhodobý záujem o identitu a ego, no posúva ho ďalej – od otázky „kto som?“ k otázke „čo po mne zostane?"

Viktor Frešo patrí k výrazným osobnostiam slovenského a stredoeurópskeho konceptuálneho umenia. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Akadémii výtvarných umení v Prahe, ktorú absolvoval v roku 2003. Jeho tvorba sa pohybuje medzi konceptom, sochou, maľbou, objektom a performatívnym gestom. Charakteristické je pre ňu napätie medzi veľkým egom a sebairóniou: Frešo často vystavuje vlastné „ja“, aby ho zároveň spochybnil. Jednoduché, provokatívne obrazy, slogany či objekty používa na komentovanie spoločnosti, sveta umenia aj samotnej predstavy autora ako výnimočnej osobnosti. V posledných rokoch sa jeho pozornosť výraznejšie obracia k identite, rodinnej pamäti a otázke, ako sa osobný príbeh mení na objekt, obraz či spomienku.

Baumgartnerov dom patrí k najvýraznejším historickým domom na Námestí svätej Trojice v Banskej Štiavnici. Jeho príbeh siaha do obdobia stredoveku, keď námestie lemovali gotické domy bohatých mešťanov. Dnešná podoba domu však vznikla najmä v 16. storočí, v čase veľkého rozmachu baníctva a bohatnutia štiavnických ťažiarskych rodín.

V rokoch 1556 až 1579 dal vtedajší majiteľ, ťažiar Ambróz Baumgartner, prestavať dva staršie, pravdepodobne gotické objekty na reprezentatívne renesančné sídlo. Dom je preto cenným príkladom tzv. waldbürgerskej – ťažiarskej – meštianskej architektúry. Jeho výnimočnosť spočíva nielen v rozmeroch a polohe, ale aj v zachovaných renesančných detailoch.

Pozornosť si zaslúži najmä kamenný vstupný portál, arkier na kamenných konzolách a bohatá sgrafitová výzdoba. Portál zdobí erb a po jeho stranách typické renesančné motívy delfínov. V interiéri sa zachovali hrebienkové klenby, ktoré pripomínajú staršie stavebné tradície.

Dom sa v priebehu ďalších storočí prispôsoboval meniacemu sa životu mesta. Zasiahli doň barokové, klasicistické a historizujúce úpravy, neskôr aj praktické stavebné zásahy 20. storočia. Po obnove v 60. rokoch však zostal určitý čas opustený a jeho stav sa postupne výrazne zhoršoval.

Rozsiahla pamiatková obnova v rokoch 2018 – 2022 mu priniesla nový život. Reštaurované boli historické omietky a architektonické detaily, stabilizované konštrukcie a odstránené nevhodné novodobé zásahy. Baumgartnerov dom tak dnes predstavuje živé spojenie renesančnej minulosti a súčasnosti – ideálne miesto, kde počas Bielej noci možno históriu nielen spoznávať, ale aj vnímať novým spôsobom