Aleš Vojtášek (SK) je slovenský vizuálny umelec, ktorý sa venuje komornej aj monumentálnej tvorbe, vrátane site-specific inštalácií vo verejnom priestore. Vystavuje doma aj v zahraničí – v galériách, v urbánnom prostredí, ale aj na festivaloch ako Biela noc, Design Week, fjúžn, Grape, Pohoda či Uprising. Vojtáškova tvorba zvykne reflektovať aktuálne dianie a témy, ktoré pulzujú spoločnosťou. Jeho posledné projekty, zamerané na activist art, formou happeningov upozorňovali na potrebu slobody, rovnosti príležitostí, globalizáciu, klimatickú a hodnotovú krízu.
Melánia Ondrejčíková (SK) je tanečníčka a choreografka, absolventka bakalárskeho štúdia odboru choreografia na Hudobnej a tanečnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave a Brnenského štátneho konzervatória. Pôsobila v umeleckých telesách ako SĽUK, RND či NDB a v súčasnosti je členkou zoskupenia Klub krátkovlasých víl. Projekt Mirroring obohatí o signifikantnú snovú charizmu a tanečnú bravúru.
Veronika Yungová (SK) je od sezóny 2019/2020 členkou Baletu Slovenského národného divadla. Absolvovala Tanečné konzervatórium Evy Jaczovej v Bratislave a magisterské štúdium na Katedre tanečnej tvorby Hudobnej a tanečnej fakulty Vysokej školy múzických umení. Na javisku Slovenského národného divadla sa predstavila v rôznych inscenáciách, vrátane Bolero+ a Fashion Ballet Gala. V projekte Mirroring sa odzrkadlí jej ikonický tanečný prejav – precíznu baletnú techniku dopĺňa schopnosťou reflektovať rozmanité tanečné štýly.
Performance rozširuje site-specific inštaláciu vizuálneho umelca Aleša Vojtáška na Nedbalovej ulici o pohyb a rytmus. Zrkadlenie obrazu tak nadobúda novú dynamiku a statický objekt získava tep a tempo. Autor nám predstavuje dualitu sveta cez protiklady – deň a noc, západ a východ, pravdu a lož, lásku a nenávisť – všetky sa navzájom podmieňujú a umocňujú hĺbku prežívania. Na rozhraní opozít sa stretáva aj precíznosť klasického baletu s fluidnosťou súčasného tanca. Gesto sa rozpadá a znovu skladá. Inštalácia pohyby odráža, deformuje ich a premieňa na surreálny obraz. Divák nie je len pasívny pozorovateľ – svojím pohľadom uzatvára kruh medzi telom, priestorom a odrazom. To, čo vidí, je neustále v procese, neustále sa meniaca kompozícia, ktorá osciluje medzi istotou a tekutosťou, presnosťou a improvizáciou, reálnym a imaginárnym.