Juraj Korec (SK) je tanečník a choreograf, ktorý svoju profesionálnu dráhu rozbiehal v zahraničí. Po návrate na Slovensko absolvoval doktorandské štúdium na VŠMU v Bratislave a pod umeleckou značkou Yuri Korec & Co. vytvoril niekoľko úspešných celovečerných tanečných diel a viacerých ich site-specific verzií. Je tiež spoluautorom medzinárodne oceňovaných tanečných filmov ako Deň (2004), Darkroom (2008) a voiceS (2010). Pre najnovší Bebjakov film Duchoň (2025) vytvoril choreografiu pre početné hudobno-tanečné scény. Juraj aktuálne pôsobí ako odborný asistent na Katedre tanečnej tvorby VŠMU v Bratislave, je zakladateľom o. z. Skrzprst, stál pri zrode Platformy pre súčasný tanec – Plast a tiež pracuje ako terapeut somatickej metódy Rolfing®.
Michaela Hučko Pašteková (SK) je teoretička umenia, dramaturgička, redaktorka a predsedníčka Slovenskej asociácie pre estetiku. Estetiku študovala na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Dizertačnú prácu obhájila na Katedre teórie a dejín umenia VŠVU, kde do augusta 2022 viedla semináre a prednášky zamerané na teóriu fotografie, estetiku a teóriu konzumnej kultúry. Je tiež súčasťou dramaturgicko-produkčného tímu festivalu Kiosk, vďaka čomu sa intenzívnejšie venuje písaniu o súčasnom tanci, pohybovom divadle a tanečnej performancii. Spolu s Jurajom Korecom v dlhodobom výskumnom projekte Vystaviť sa telu skúmali vystavovanie živého tela v prostredí galérie cez optiku rôznych choreografických postupov. Michaela pôsobí aj ako redaktorka kritického ľavicového portálu Kapitál a členka kapely Srnka. KÚP SI BN PASS
Telo sa odovzdáva gravitácii a padá do neznáma. V nezvratnosti tohto aktu sa náhle vzoprie osudu – neľahkým úsilím zastaví čas a zmenené sa vráti na začiatok.
Námetom performatívnej výstavy choreografa Juraja Koreca a teoretičky umenia Michaely Hučko Paštekovej je neustále plynúci cyklus pádov a návratov, odtrhnutia sa od jednoty celku a znovuzrodenia jedinečnosti v behu civilizačných epoch. Inšpirovaní sci-fi poetikou choreografického diela Príbeh (Korec a Hriešik, 2024) inštalujú tanečné telo na hranici horizontu udalostí rozpadajúceho sa svetového poriadku a dilem okolo využívania AI. Ich Ne-príbeh sa v apríli tohto roku stal okrem iného základom 24-hodinovej protestnej performancie pred Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky. Padajúce telá sa v nej stali metaforou vyčerpaných kultúrnych pracovníčok a pracovníkov, ako aj celkovej deštrukcie kultúrnych inštitúcií v krajine.
Koncept a choreografia: Juraj Korec Koncept a dramaturgia: Michaela Hučko Pašteková Choreografia a performancia: Silvia Sviteková, Lukáš Bobalik, Viktória Malá Pôvodná scénografia: Jakub Kopec Zvukový dizajn: Matúš Bolka Produkcia: Martin Krištof / Skrzprst, o.z.