Laco Sabo (SK) - slovenský akademický sochár, aktívne vystavuje doma aj v zahraničí, v minulosti aktívny člen združenia Gerulata. V roku 1994 spoluzakladal medzinárodné sochárske sympózium BRONZ v Galante, ktoré prebiehalo v rokoch 95, 96 a 98. V roku 2005 bol zakladateľom tradície bronziarskeho sympózia v Lendave, v Slovinsku. Od roku 2009 organizuje sochárske rezidencie a iné kultúrne aktivity v rámci tvorivého acentra 4D Gallery v Galante. Štúdium absolvoval na Katedre sochárskej tvorby v ateliéroch Rudolfa Pribiša a Jána Kulicha na VŠVU v Bratislave.
Slovenský sochár Laco Sabo sa na Bielu noc 2024 vracia s monumentálnymi objektami ako neprehliadnuteľným protivojnovým gestom. Obe sochy sú komponované na princípe protitankovej zátarasy - s týmto geometrickým, fyzikálnym, trojdimenzionálne dokonalým prvkom autor pracuje kompozične aj konštrukčne už od vypuknutia vojny na Ukrajine. Dômyselným opakovaním kompozičného princípu reaguje na aktuálny stav diania, vizualizuje svoje reflexie ako svojský denník z vojnových čias. Dielo však nemá byť frustrujúcim gestom, ale výrazom nádeje - pozýva k interakcii, dotyku, tvorí kulisu k ďalším umeleckým akciám.
„Odsudzujem, že bezhraničná ľudská nenávisť zahŕňa do svojho vojnového arzenálu aj pitnú vodu, vzduch, obilie, nehovoriac o kybernetických možnostiach doby a umelej inteligencie. Protestujem proti zneužívaniu kultúry – umenia a duchovných hodnôt. Predsa musí existovať aj protipól vojnových záujmov. Kultúra musí vyjadrovať život a lásku. Kultúra preferuje slobodu - toleranciu, nie diktatúru, zbrane a uniformu. Vojnové záujmy sú nezlučiteľným protipólom kultúry.”