Anetta Mona Chişa (*1975) & Lucia Tkáčová (*1977) spolupracujú ako dvojica už takmer dvadsať rokov. Vyjadrujú svoj feministický skepticizmus narúšajúci povrch súčasnosti, odhaľujúc v jeho hĺbke pôsobenie kapitalistickej moci a spochybňujú jeho účinky na umeleckú tvorbu a spoločnosť, ako ju poznáme. Ich diskurzívna činnosť, ktorá je vizuálna aj teoretická, nekončí pri utopickom sne o spojení života a umenia, ale otvára možnosť uvažovať o koncepte umenia a života inak.
Symbol zdvihnutej päste niesol v rôznych historických epochách množstvo významov. Od občianskej neposlušnosti, odporu, cez vzburu, vzdor, spoločenské revolúcie až po rodový zápas vidíme, ako sa päsť stáva samostatnou a autonómnou – nezávislou od tela, oddelenou od mysle či srdca. Päsť bez tela naznačuje telo bez ruky, symbol päste udeľuje zvyšku tela neviditeľnosť, nepotrebnosť, strašidelnosť. Päsť má svoje vlastné vedomie, snaží sa vlákať hlavu aj telo do zápalu boja. Zaťatá päsť nemyslí, necíti, nezasahuje. Predstavuje kladivo, ktoré rozbíja zrkadlo reality. “Either way, we lose” predstavuje ikonický obraz zdvihnutej päste v rozšírenom význame márnosti. Stáva sa skôr symptomatickou a krehkou reprezentáciou ako radikálnym nástrojom transformácie. Je vyhodený do balónu, do nadrozmernej boxerskej rukavice – ruky v ruke "Queen Kong", ktorá je uväznená vo vitrínach a galériách. Uväznená medzi stenami drží päsť ako rukojemníka v inštitúcii, kde sa stáva uzavretou a neslobodnou. Nafúknutá socha pripomína objekt vyrobený pre masové pobavenie, naznačuje nešťastnú karmu revolúcií a ich predurčenie stať sa zábavnou a dobre sa predávajúcou a vypredanou atrakciou.