András Cséfalvay je vizuálny umelec, ktorý vytvára príbehy, inštalácie a videá prevažne pomocou digitálnych technológií. Často sa zaoberá vzťahom kultúry a technológie, politickými a etickými aspektmi „počúvania“ nedominantného hlasu a rôznym výkladom sveta. Zaujíma sa o neantropocentrické naratívy vo filozofii a prírodných vedách.
Monumentálna inštalácia ôsmych trojmetrových vajec chránených valom piesočných vriec putuje z Pohody na tohtoročnú Bielu noc. Vstúpte a priblížte sa poslednej generácii. Dopad asteroidu na Zem totiž spôsobil vyhynutie mnohých živočíchov. Prišlo to neplánovane, mnohí si plánovali budúcnosť, rodinu, kariéru. Po dinosauroch zostalo niekoľko fosílnych hniezd s nedotknutými vajíčkami, zahrabanými do hlinených valov. Krehkosť škrupín nám môže pripomínať krehkosť života, vyhynutie, ktoré si ľudstvo na seba privoláva samo. Ak však pohľad zdvihneme, práve nad nami preletel vták, uvedomíme si, že let je jedným z adaptácií dinosaurov, ktoré im umožnili prežiť. Vtáci sú tie dinosaury, ktoré sa naučili lietať. Existuje teda aj pre ľudstvo nádej? Inštalácia šiestich trojmetrových vajec chránených valom piesočných vriec sa stáva priestorom na uvažovanie a diskusiu o súčasnom (šiestom) masovom vyhynutí.
Ďakujeme festivalu Pohoda za zapožičanie diela.