Denis Kozerawski je umelec, pôsobiaci v umeleckom kolektíve APART. Od roku 2012 skupina vykonáva výskumné, tvorivo-umelecké, projektové a výstavné/kurátorské, publikačné a archivačné aktivity. V roku 2017 sa APART stal finalistom Ceny Oskára Čepana. Vystavoval v bratislavskej Kunsthalle, pražských Karlin Studios, kurátorsky pripravil samostatnú výstavu Babi Badalova Electronic Dadaist Poetry, vydal rovnomennú knihu a publikácie umelca Mehraneha Atashiho a psychiatra Jana Ballxa. V rámci projektu pre Documentu 14 zorganizoval performanciu umelca Nikhila Chopra a zorganizoval prednášku a premietanie so zakladateľom e-fluxu Antonom Vidoklom a Arsenijom Žiljajevom. Celkovo doteraz vydal osemnásť publikácií mapujúcich individuálne alebo skupinové prejavy v súčasnom umení. V Red Gallery v Londýne zorganizoval výstavu slovensských umeleckých vydavteľstiev.
Tvorba Petra Kašpara sa odvíja od uvažovania o imagináciach budúcnosti, ktoré prináša v subtílnych náznakoch. Neusiluje sa predostrieť jeden “správny” spôsob možného vývoja. Odráža neuchopiteľné a neisté pocity z budúcnosti, v ktorej sa biologické stalo neoddeliteľnou súčasťou technologického sveta a naopak. Objekty ktoré vytvára tlmočia dekonštruované nostalgie z budúcnosti a pomocou jemných odvolávok spúšťajú asociačné procesy v divákovom podvedomí. V súčasnosti sa zaujíma o výskum alternácie ľudského vedomia a jeho možné prepojenia s technológiami v nemateriálnych meta-priestoroch - online prostrediach do ktorých postupne presúvame naše vedomie. Dôležitou súčasťou jeho tvorby je výber materiálov, skúmanie ich pôvodu a procesov ich výroby. Ich škála je rozmanitá, od automobilových súčiastok až po prírodné materiály, ktoré potom ďalej upravuje. Jeho posledné série sú inšpirované spojením prírodných materiálov a technológií, pričom sa zaujíma aj o vzťah medzi ľudským vedomím a programovými algoritmami.
Vypočujte si príbeh jedinečných kokošovských dubov. Stali sa akýmsi múzeom, ktoré archivuje nánosy rôznych geologických období. Pamätá si obdobie, kedy bolo územie zaplavené morom i keď naň dohliadala sopka.
Kambium1492 je doku-fikciou, ktorá začína v dubovom háji pri obci Kokošovce blízko slovenského Prešova. Duby v tejto oblasti na sopečnej pôde rastú veľmi pomaly, čo vedie k výnimočne silnému drevu s hustými letokruhmi, ktoré odrážajú pozvoľný rast lymfatického pletiva – kambia. Pre tieto vlastnosti sa miestne drevo využívalo v neďalekom prešovskom solivare, kde boli od 16. storočia spracovávané zásoby soli z prehistorického mora. Drevo odtiaľto bolo údajne vyvážané aj na výrobu lodí do prístavov ako Janov v dobách, kedy odtiaľ Krištof Kolumbus vyplával hľadať novú obchodnú cestu do Indie. Keď ho táto plavba omylom priniesla až ku kontinentu dnes známemu ako Amerika, začala fáza európskej kolonizácie Severnej a Južnej Ameriky a zrodil sa svetový poriadok, ktorý poznáme dnes. Príbeh z týchto lesov prerozpráva slovenský raper Čavalenky.
S podporou JTRE.