Dalibor Kocián (Stroon) je hudobný producent, vibrafónista a skladateľ. Jeho hudba sa okrem sólo nosičov a spoluprác s inými tvorcami objavuje aj v divadle, filme či reklamách. Črty ako zasnenosť, kontemplácia alebo snaha o beztiaž vo vnútri jeho hudby sú navonok pretavené cez modalitu, minimalizmus, rytmické štruktúry a synthové plochy. V posledných rokoch ho zaujíma koncept, idea diela a spôsoby, ako nehudobné témy preniesť do hudobného diela. Týmto spôsobom vznikli aj jeho ostatné počiny Songs of Concealed Amplitude, Temple Timbre Embers, Überhormones a Integrita identity.
Ján Šicko (DevKid) je slovenský výtvarník a dizajnér s originálnym prístupom k tvorbe. Pohybuje sa na hranách viacerých disciplín a žánrov, pričom charakteristickou je pre neho multimedialita. Tvorí najmä interaktívne inštalácie a objekty, živé vizuály pre rôzne druhy predstavení, svetelný dizajn a site-specific projekcie.
Dalibor Kocián (Stroon) a Ján Šicko (DevKid) odštartujú prvý festivalový večer výnimočným koncertným spracovaním Stroonovho albumu Temple Timbre Embers (2020), v ktorom nám naservírujú komplexný hudobný aj vizuálny zážitok. Technologicky a dramaturgicky pritom vychádzajú z tzv. conceptronicy, čiže súčasnej elektronickej hudby, ktorú predstavujú autori ako Lee Gamble, Holly Herndon alebo Amnesia Scanner. Pre conceptronicu je zásadný koncept (idea) – ten tvorcovia hudobne skúmajú a spracúvajú. Album Temple Timbre Embers je obsahovo určený motívmi lásky, energie, priestoru a radosti. Formálne je inšpirovaný chrámovou hudbou v jej majestátnosti, ktorú Stroon aktualizuje vplyvmi z klubovej elektroniky a živým vibrafónom. Výtvarník Šicko na hudobné motívy nadväzuje vizuálmi generovaných simulácií putujúcich častíc („žeravých uhlíkov”), pričom partikle vníma ako základný stavebný prvok priestoru, lásky, energie, radosti... Inšpiruje sa zmrazením momentu v čase a priestore, reaguje na hudbu a dotvára komplexnosť audiovizuálnych vnemov a monumentálnej atmosféry.