Marek Kvetan je slovenský multimediálny umelec, ktorý s úspechmi pôsobí na stredoeurópskej scéne. Kvetan prináša post-konceptuálne postupy a preferuje kalkuláciu, pojmové myslenie a dvojité kódovanie. Svoje analytické spôsoby uvažovania premieta do rozličných médií – v poslednom období sa však sústreďuje najmä na digitálne printy a tvorbu objektov. Študoval na Katedre výtvarných umení VÚT v Brne a svoje štúdium ukončil na Katedre maľby na bratislavskej VŠVU.
Francúzsky filozof G. Deleuze hovorí v knihe Záhyb o komunikácii „medzi zahnutiami matérie a záhybmi duše“. Pôvodne oddelené roviny (tela a duše, figuratívnosti a abstrakcie) sú zjednocované záhybmi, popierajúcimi jednoznačné rozlíšenie medzi vonkajším a vnútorným. Zodpovedá to komplikácii, s ktorou pracuje objekt Mareka Kvetana, Fuscum subnigrum. Formou parafrázuje tzv. morové stĺpy a je vytvarovaný z organicky generovanej hmoty do podoby kónického stĺpu – kužeľa. Priznaný je architektonický podstavec kužeľa, no vynechané sú postavy svätcov a ich atribúty. Vnútorná forma je digitálnym ofsetom vonkajšej. Je generovaná polygonickou štruktúrou matematicky analyzujúcou a interpretujúcou vonkajšiu (videnú – poznanú) formu do novej vlniacej sa prázdnoty. Vrstevnatosť diela uzatvára zvuková vrstva vytvorená priamo pre objekt objektom. Vytvára tak ďalšiu dematerializovanú rovinu jeho vnímania.
Symbolický odkaz hmoty „morového stĺpu“ je v tejto pandemickej a postpandemickej dobe doplnený o digitálnu rovinu – konštrukt anorganického virtuálneho sveta. Rys baroka v diele, to je záhyb pokračujúci do nekonečna. A barok predovšetkým záhyby rozlišuje podľa dvoch smerov, podľa dvoch typov nekonečna, ako keby malo nekonečno dve vrstvy: prehyby hmoty a záhyby v duši.