Biela noc prvýkrát v Banskej Štiavnici: plné mesto zvedavých ľudí s baterkami objavovalo kontrasty umenia od baníckych piesní po digitálne projekcie

Biela noc po prvýkrát zavítala do Banskej Štiavnice. Historické mesto, banícke domy, kostoly, štôlne, lesy aj tajchy sa na jednu noc stali priestorom pre súčasné umenie, svetlo a živú hudbu. Návštevnosť výrazne prekonala očakávania organizátorov z Mesta Banská Štiavnica a Bielej noci. Do mesta prišli stovky ľudí – od malých detí po seniorov, domácich Štiavničanov aj návštevníkov z Česka, Maďarska, Poľska či z okolitých miest.

Biela noc v Štiavnici bola predovšetkým o netradičných spojeniach a nečakaných dialógoch. Unikátnym spôsobom spojila históriu so súčasným umením, banícku tradíciu s experimentálnou hudbou, prírodu s mestom a intímne zážitky s veľkolepými svetelnými dielami.

„Biela noc jednoznačne ešte umocnila magickosť Banskej Štiavnice. Je to jedinečná kombinácia silne historického mesta s príbehmi a nádhernej prírody, ktorá ho obklopuje. A keď sa do toho vloží súčasné umenie, svetlo a živá hudba v celej svojej pestrosti, vznikajú veľmi silné momenty, ktoré sa vo veľkom meste ani nedokážu vytvoriť,“ hovorí riaditeľka Bielej noci Zuzana Pacáková.

Štiavničania objavovali priestory, ktoré bežne nevidia

Záujem o festival prekonal očakávania organizátorov. Pred niektorými miestami sa už na začiatku večera tvorili rady, napríklad pred Mikovíniho domom, kde znel spev Ivany Mer, umocňujúci zážitok z krehkých sklenených objektov Paľa Macha. Ľudia v rade čakali trpezlivo a čas si krátili rozhovormi, ktoré sa postupne stali súčasťou atmosféry celého večera.

Medzi návštevníkmi bolo množstvo domácich. Práve pre nich bola Biela noc novou príležitosťou objaviť vlastné mesto z inej perspektívy. Mnohí Štiavničania hovorili, že niektoré z domov, ktoré festival otvoril, ešte nikdy nenavštívili. Mnohí z nich tiež zažili nočnú prechádzku z mesta k Červenej studni po tme a v takých neskorých hodinách prvýkrát.

"Aj keď sa to možno navonok nezdá, bolo logické prepojiť Bielu noc so Salamandrovými dňami. Kým Banskoštiavnický Salamander prezentoval nehmotné dedičstvo mesta, Biela noc zamerala okrem iného pozornosť na kultúrne a technické pamiatky mesta," hovorí Rastislav Marko z Mestského úradu v Banskej Štiavnici.

Od organových improvizácií po zvuky baní

Jedným zo silných momentov večera bol organový koncert v Kostole svätej Kataríny. Kostol sa naplnil návštevníkmi a medzi svetelnými objektmi Doroty Sadovskej, ktoré otvárali otázku času a pominuteľnosti, zazneli organové improvizácie Istvána Nagya.

Úplne inú atmosféru prinieslo spojenie diela Mareka Kvetana Diamanty s koncertom Isama Zing. Téma ťažby drahých kameňov, najmä v Afrike, sa v hudobnom vystúpení prepojila s africkými rytmami a piesňami. V jeden moment Jonatán Pastirčák hral na rínach Belházyovského domu a vytváral zvuky pripomínajúce prostredie ťažby.

Netradičný dialóg medzi históriou a súčasným umením vznikol aj pri diele Viktora Freša v klenbovej pivnici Baumgartnerovho domu. V tajomnom dyme sa vynárala neónová postava – autoportrét After Me – v kontraste s architektúrou.

Silnú atmosféru zažil aj rodný dom Deža Hoffmanna, ktorý miestami pripomínal včelí úľ plný ľudí a rozhovorov. Ich cesta viedla do tajomnej štôlne, kde sa v intímnom svetle vynímali nadrozmerné fotografie baníkov Sergeja Protopopova.

Stovky návštevníkov s baterkami putovali nočným lesom za umením

Organizátori pred festivalom premýšľali aj nad tým, či sa návštevníci vydajú v tme a zime až hore k Hájovni Červená studňa. Ukázalo sa, že obavy boli zbytočné.

Stovky ľudí kráčali lesom s čelovkami smerom k tajchu Veľká Vodárenská. Práve tam vznikol jeden z najsilnejších momentov večera.

Návštevníci sa rozmiestnili okolo tajchu, sedeli v tráve alebo stáli na brehoch. Abstraktná projekcia nad vodnou hladinou z dielne Martina Gabča a BN Label pôsobila tajomne a magicky. Atmosféru umocnil netradičný koncert ženských vokalistiek Neha, ktoré sa striedali v speve s mužským baníckym zborom Štiavničan. Zazneli staré ľudové piesne aj piesne v staroslovienčine a ich hlasy sa niesli ponad hladinu tajchu. Mnohí návštevníci sa vraj cítili ako v nejakej scéne z filmu a podobne silnú atmosféru ešte nezažili.

Tisíce hviezd na oblohe aj na zemi a polnočný šepot návštevníkov

V sobotný večer bola jasná obloha a nad Červenou studňou bolo mimoriadne dobre vidieť hviezdy. Svetelná inštalácia Petra Vrábľa Andromeda vytvorila jedinečnú ilúziu, akoby sa hviezdy objavili nielen na oblohe, ale aj na zemi. Poetickú, vizuálne silnú scénu umocnil jazzovo-folkový koncert Sisy Michalidesovej a Michala Vizváriho.

Návštevníci si užívali daný moment, sedeli v tráve, prechádzali sa. Zotrvali oveľa dlhšie, než organizátori očakávali. A ani po polnoci sa večer nekončil. Ešte o jednej ráno sedeli v Hájovni Červená studňa baníci a spievali si banícke piesne spolu s návštevníkmi, ktorým sa nechcelo ísť spať.

Biela noc, ktorá sa vryje do spomienok

Prvá Biela noc v Banskej Štiavnici tak spojila rôznorodosť umenia, históriu, architektúru, prírodu aj pestré publikum. Jednotlivé diela pritom nefungovali izolovane – ich súčasťou sa stávali samotné priestory mesta a prírodnej krajiny.

„Prvá Biela noc v Štiavnici sa podľa mňa vryje do spomienok ľudí, ktorí ju spolu s nami zažili. Rada by som sa osobitne poďakovala vedeniu mesta Banská Štiavnica a jeho kultúrnemu oddeleniu, ktorí sa stali neoddeliteľnou súčasťou celej produkcie a ukázali svoju veľkú profesionalitu v organizácii podujatí tohto typu, čo je vždy veľká výzva. Sme plní emócií a veríme, že sa tento moment zopakuje opäť, pretože toto mesto ponúka naozaj unikátny dialóg historickej architektúry a prírody v pešej vzdialenosti. Je to neuveriteľne dobrá kombinácia, ktorá podľa mňa strašne dobre zafungovala,“ hovorí Zuzana Pacáková.